Nový Zákon - Blahoslavenstvá

Každý duchovne vyvíjajúci sa národ dostal pomoc - zvestované Zákony Všemohúceho, aby radostne žijúc podľa nich budoval svoje spoločenstvo ako Vďaku Všemohúcemu za to, že smie byť. Rozmachom jednotlivých spoločenstiev vystupovala u nich do popredia rozumová pýcha nad svojimi výtvormi, podporovaná Luciferovským postojom: toto som dokázal ja a Najvyšší nemá na tom podiel. Táto pýcha nad vlastným vedením a dosiahnutým rozmachom potom vždy priviedla pád jednotlivých spoločenstiev. U ľudstva sa strácala viera v Zákony Všemohúceho, v Spravodlivosť, v Bytostných - budovateľov a správcov Stvorenia, až človek neveril už ničomu a proroci nemali síl priviesť obrat. Život na takýchto planétach ako Zem spel k zániku.

Tu poslal Otec Všemohúci Triglav časť svojej Lásky do Stvorenia, aby priniesla záchranu. Záchranu spočívajúcu v poznaní a zachovávaní
Zákonov Všemohúceho - Jeho Slova, ktoré prišiel Pán Ježiš napĺňať a nie rušiť. Základy zvestovania boli vždy u každého zvestovateľa, u prorokov i u Synov Všemohúceho vždy tie isté: Zákony Všemohúceho a nabádanie k radostnému životu v ich zmysle. Čo sa týka samotných zvestovaní, menila sa len ich forma a to vo viazanosti na problémy, či duchovný stav vývoja tej spoločnosti, do ktorej konkrétny zvestovateľ, prorok, či Synovia Všemohúceho prišli. Zákony Všemohúceho, o ktorých stále dookola hovorili v rôznych podobenstvách, sú vždy znovu a znovu tie isté, alebo inak povedané, Vôľa Všemohúceho je jednotná v celom Stvorení, takže sa nemôže v základe líšiť.

Pán Ježiš dal v Blahoslavenstvách človeku jednotlivé priečky ku vzostupu, na čo všetko má myslieť, keď chce kráčať nahor ku Svetlu a v Otčenáši ukázal, akým spôsobom má človek pristupovať ku Všemohúcemu. Pred Otčenášom dal ľudstvu Blahoslavenstvá, aby vedelo, čo všetko v živote treba uskutočňovať, čo človeka normálne ani nenapadne, že ešte aj tu by som mohol zapnúť oveľa viac, aj v tejto oblasti. To
najpodstatnejšie z toho je príhovor adresovaný človeku, že nie sme tu na tejto Zemi preto, aby nám bolo dobre, tak ako si to my predstavujeme. A predstavujeme si, že mne bude dobre, keď budem mať dom, auto, rodinu, budem ju vedieť uživiť, atď. Nastaviame si niečo, čo nazveme, že toto je dobré a to je to, za čím sa usilujeme celý život. Nie. My prichádzame na túto Zem preto, aby sme prežívali. Žiť -
prežívať reč Stvorenia, ktorou sa nám prihovára Všemohúci.

Na všetkom, čo sa nám deje pekné alebo nepekné, teda to, čo my považujeme za pekné a nepekné, môžeme ísť kupredu na každom jednom
našom prežívaní. Sme duchovné zrnko zasadené do tejto hmotnosti, ponoríme sa do hmotnosti, máme telíčko z tejto hmotnosti a máme sa
naučiť spoznávať túto hmotnosť, lebo skrze ňu vlastne spoznávame zákonitosti, ktoré sú vo Stvorení. Neustálym dennodenným pozorovaním
nášho okolia poznávame tieto zákonitosti a vo vedomom pretavovaní týchto zákonitostí do svojho vlastného života v našom chcení, myslení,
reči a konaní prichádzajú nám v spätnom účinku prežitia, z ktorých niektoré sú už podstatne krajšie ako tie predchádzajúce a niektoré za
nimi ešte pokrivkávajú. Z konkrétnej sejby v našom chcení, myslení, reči a konaní nás v spätnom účinku niečo konkrétne zasiahne, vždy
rovnorodé s naším druhom sejby. Keď to vieme prijať a vziať si z toho poučenie pre seba do budúcnosti, tak je každé jedno prežívanie
pomáhajúce nášmu vzostupu a náš život nežijeme nadarmo. O spoznané zákonitosti sa oprieme tým, že to, čo sa nám páčilo ako žatva sejeme ďalej a to, čo sa nám nepáčilo ako žatva sa snažíme nesiať. Tým vydolujeme z nášho prežívania maximum do svojej budúcnosti.

Neznamená to, že nemôžeme mať dom, auto, rodinu, atď., ale prioritou ľudského ducha na Zemi je jeho vývoj, aby sa raz mohol vrátiť späť
domov. V samotnom vývoji tým, že ľudský duch nie je ešte dokonalý a nepozná ešte zákonitosti do takej miery, aby sa vždy vedel podľa nich
riadiť, úplne prirodzene z našich siatí prichádzajú pekné aj nepekné žatvy. Toto prežívanie má však posunúť nášho ducha ďalej v živote, aby
sme sa poučili z toho nepekného a už to nesiali, ale miesto toho siali niečo krajšie. A čo krajšie? To, čo nám prišlo v spätnom účinku pekné,
čo sme považovali za pekné, toho máme siať viac.

Na všetky základné životné situácie sme dostali pomoc od Pána Ježiša v praktických usmerneniach a napomenutiach súhrnom vyjadrených v
Blahoslavenstvách. Keďže On sám pochádza zo Svetla, ako časť Lásky Všemohúceho Triglava, musí byť výrazne viditeľná na Jeho zvestovaní
skutočnosť Ním zdôrazňovaná, že neprichádza Zákony rušiť, ale ich napĺňať. Zákonitosť je viditeľná v každom Jeho Slove. Samotné poradie
jednotlivých Blahoslavenstiev predstavuje mohutné zachvievanie Zákona čísiel. Toto poznanie predkladáme čitateľovi s poukazom na plný súlad Zákona čísiel, poradia Blahoslavenstiev a poradia prednášok pôvodného Posolstva Grálu Pána Imanuela. V samotnom Otčenáši potom ukázal Pán Ježiš správny postoj človeka smerom k Všemohúcemu - k Najvyššiemu. Najvyšším a najsilnejším číslom v Zákone čísiel je nula. Preto jej poznanie a používanie prišlo neskôr, ako poznanie a používanie ostatných čísiel. Je Korunou všetkého. Tak aj Otčenáš je dávaný ľudstvu až po poznaní Blahoslavenstiev. Pán Ježiš dával ľudstvu Blahoslavenstvá ako Zákony zachvievajúce sa v celom Stvorení - ako Nový Zákon - ako Evanjelium - ako Blahozvesť. Starý Zákon tým nerušil, ale v plnosti napĺňal.

Skôr, ako dal Pán Ježiš ľudstvu samotné Blahoslavenstvá, vyslovil nasledovné upozornenie:

"Nežijete preto, aby ste žili ľahko, ako vy po tom túžite!

Žijete preto, aby ste prežívali! Buďte preto bdelí v každej dobe! Učte sa zo svojich chýb a učte sa zo svojho šťastia. Rozhliadnite sa
okolo. Nie ste na tejto Zemi preto, aby ste ňou pohŕdali! Musíte sa naučiť ju poznať, pretože máte telo, ktoré pochádza z tejto zeme. Chcem
vám ešte raz dať Zákony, zachvievajúce sa v celom Stvorení, ktorým i vy ste podrobení. Využite času, ktorý vám ešte zostáva do hodiny súdu."

Prvé Blahoslavenstvo:

"Blahoslavení tí, ktorí proste prijímajú Slovo; pretože ich je Kráľovstvo Nebeské.

Nehĺbajte a nemudrujte o slovách mojich, pretože tým by ste nedošli nikdy konca. Nehovorte so svojimi spolublížnymi o tom, čo sa
vás v nich dotklo, pretože oni sú iného druhu. Vyňali by z nich len to, čo je im vlastné a vás by tým zmiatli!"

V Zákone čísiel jednotka je Sila. V Posolstve Grálu Pána Imanuela prvá prednáška "Čo hľadáte" je apelom na ustráženie si Čistoty. Paralelu musíme niekde nájsť aj v prvom Blahoslavenstve, pretože sú to určité priečky, ktoré ľudskému duchu ukazujú určitý postup nahor. Keď pozrieme na stav tej kultúry, ku ktorej Pán Ježiš prehováral, tak vidíme Blahoslavenstvá určitým spôsobom podané, ale tá zákonitosť sa v nich musí odrážať.

Sila Slova spočíva v Čistote. Proste prijímať Slovo znamená pre to, čo sa dotklo nášho ducha - to, čo duchom cítime, proste hľadať rozumom
spôsob, ako to zrealizujeme. Čiže keď niečo cítime, máme výhradne rozmýšľať o tom, ako to urobiť a nie hĺbať a mudrovať nad dôvodom prečo to nespraviť. Prostý neznamená hlúpy. V rozprávke nie je hlúpy Jano, ale prostý Janko, ktorý výhradne rozmýšľa na svojej ceste ako pomôcť Jablonke obrať jabĺčka a tá sa mu mnohonásobne odmení, ako pomôcť starenke odniesť batoh a tá služba mu prinesie rozmnoženú pomoc. Má silu a násobí ju - z čistých siatí mu prichádza rozmnožená. To je tá hrivna, s ktorou dobre hospodári a jeho duchu je vždy pridané. Druhý junák v rozprávke hľadá vždy dôvod, prečo nepomôcť ... ale veď on má dôležitú úlohu vo svete, nemôže sa zastavovať a strácať čas... Jablonke preto nepomôže obrať jabĺčka, čo mu neprinesie odmenu, starenke nepomôže odniesť batoh a to mu neprinesie rozmnoženú pomoc. Silu nenásobí, nemá čistotu, pomoc a požehnanie nemôžu k nemu prichádzať. Nehospodári dobre so svojou hrivnou a i to čo dostal, je mu zobraté. Nad šarkanom nezvíťazí, šarkan - rozum ho premôže, ujarmí jeho ducha. Len prostý Janko svojou prostotou víťazí nad šarkanom - nad rozumom, nehľadá dôvod, prečo nepomôcť, ale spôsob ako pomôcť. Je čistým Jankom s láskou v srdci a prekoná všetko, dostáva sa mu pomoci na každom kroku, lebo sám je ochotný na každom kroku pomôcť, naplní svoju úlohu, príde šťastlivo do cieľa.

Kedy sa my ako ľudskí duchovia dopúšťame nečistoty? Kedy zasievame niečo, čo je nečisté, čo nám prinesie v spätnom účinku čosi, čo sa nám ťažko prežíva? Kedy prichádza zlé spätné pôsobenie, nie to radostné, prekypujúce blahom, ale to trpké? Je to vždy, keď v našom rozhodnutí - v chcení, myslení, reči alebo konaní - v tomto osobnom rozhodovacom procese rozhodneme rozumom, bez citu. Necháme náš rozum špekulovať so slovami: "Ale veď... Začneme sa trápiť tým, že dcéra, matka, manželka, nadriadený, podriadený nám činia niečo zlé. Začína v nás určitý proces - začneme špekulovať v čom všetkom ten človek voči nám chybil, začneme vyratúvať a všade je tu zapojený len rozum bez citu. Nevieme jednoducho ten zlý spätný účinok prijať. Takýto som bol voľakedy protivný? Fuj, to bolo škaredé, taký už nikdy nechcem byť!

V tom rozhodovacom procese, keď sme siali to, čo nám dnes prišlo v spätnom účinku, sme cítili, že máme za nejakým človekom prísť,
vysvetliť mu, že je na šikmej ploche, že sa čohosi zlého dopúšťa. Ale čo sme vtedy urobili? Povedali sme si: "Tento človek je na šikmej
ploche, idem mu pomôcť, aby aj mne niekto pomohol, keď budem na šikmej ploche!", alebo sme si povedali: "Poviem mu to ja, bude na mňa zle!", alebo "Pokazím si nedeľu, čo budem ja vôbec tej svokre rozprávať, čo ma potom, že tlačí na tú švagrinú, nech si to ony doriešia!" Keď sme rozumom rozhodli proti tomu, čo sme cítili, o mesiac tá svokra tlačí už na nás. Prežívame to, čo vtedy prežívala tá švagriná. Vždy, keď rozhodujeme rozumom bez citu, vlastne zasievame nečistotu, ktorá v presne stanovenom čase prichádza v spätnom účinku na nás.

Príklad dávaný Pánom Ježišom znovu a znovu - Buďte ako deti. Úplne jednoducho proste prijímajte to, čo vám je dávané. Zákony pracujú v
jednoduchosti. Nemudrujte! Obrovské upozornenie, aby človek nešpekuloval, nehľadal dokola výhovorky, prečo niečo, čo cíti
nespraviť, ale výhradne hľadal ten najlepší spôsob, ako spraviť to, čo cíti. Hĺbaním a mudrovaním sa tak zamotá, že už nevie cesty von z
bludiska, ktoré si sám utkal a čuduje sa, prečo mu druhí nepomôžu, keď jemu niekto krivdí.

Ďalšie upozornenie v tomto Blahoslavenstve nesmeruje k tomu, aby človek nehovoril s blížnym o Zákonoch. Smeruje výhradne k upozorneniu, že tu na Zemi sme vedľa seba rôznorodí ľudskí duchovia. Na druhom brehu sme vždy len v rovnorodosti: vrahovia s vrahmi, zlodeji so zlodejmi, ohovárači s ohováračmi, ľudia, ktorí nijak zvlášť neblížili druhým, žili normálnym životom, ale ešte nie vedome usilovali nahor ku Svetlu, sú so seberovnými a takí, čo už v pozemskom živote sa snažili poznávať Zákony, smerovať nahor ku Svetlu, tak tí sú zase so seberovnými. Ale tu na Zemi sme rôznorodí.

Predstavme si, že sa začnú rozprávať traja matematici. Jeden vie vysokoškolskú matematiku, integrály, derivácie..., druhý vie sčítať a
odčítať a ďalší sa začal učiť čísla. A teraz sa začnú spolu rozprávať, ale každý svojím slovníkom, každý o tom, čo momentálne prežíva. Hlavne
ten, ktorý prežíva tie integrály a stretne sa s človekom, čo vie o číslach, alebo o sčítaní a odčítaní začne o sebe pochybovať. Ja im to
vysvetľujem, ale oni všetci sú iní a ja som asi nejaký čudný. Začne pochybovať sám o sebe, lebo vidí, že nikto sa tak nesnaží ako on, a
ktovie či je to naozaj tak s tou matematikou, iní si to nekomplikujú, idú jednoducho - jedna a jedna sú dva, dva a dva sú štyri, je to
naozaj, že ja tak hlboko do toho vidím? V tom rozhodovacom procese, keď sme siali to, čo nám dnes prišlo v spätnom účinku, sme cítili, že máme za nejakým človekom prísť, vysvetliť mu, že je na šikmej ploche, že sa čohosi zlého dopúšťa. Ale čo sme vtedy urobili? Povedali sme si: "Tento človek je na šikmej ploche, idem mu pomôcť, aby aj mne niekto pomohol, keď budem na šikmej ploche!", alebo sme si povedali: "Poviem mu to ja, bude na mňa zle!", alebo "Pokazím si nedeľu, čo budem ja vôbec tej svokre rozprávať, čo ma
potom, že tlačí na tú švagrinú, nech si to ony doriešia!" Keď sme rozumom rozhodli proti tomu, čo sme cítili, o mesiac tá svokra tlačí už
na nás. Prežívame to, čo vtedy prežívala tá švagriná. Vždy, keď rozhodujeme rozumom bez citu, vlastne zasievame nečistotu, ktorá v
presne stanovenom čase prichádza v spätnom účinku na nás.

Človek sa môže spochybniť keď to, čo jeho oslovilo vo vnútri, rieši s niekým, kto mu nie je rovnorodý. Tento človek bol postavený k určitému
problému, pretože v minulosti ubližoval žene, ktorú mal rád a dnes to chce napraviť. Tá žena ho tiež mala rada a aj ho rada má, ale
zaprisahala sa, že mu neodpustí a kým mu to všetko nevráti, že nebude mať pokoja. S takýmto predsavzatím prišli do tohto pozemského života a tá žena mu to vracia. Dáva mu to späť. Pritom sa nesmierne ľúbia, muž už pochopil, že kedysi robil čosi zlé, ale žena ešte nie. Ona vlastne tú citovú väzbu, ktorú k nemu má veľmi silnú, nevie preklopiť do konštruktívneho prejavu - do pozitívneho, ale len do negatívneho
pôsobenia. Je medzi nimi veľmi hlboká citová väzba, aj keď momentálne ona jemu vracia to, čo kedysi robil on jej. A teraz tento človek čosi
prežíva v Zákonoch, čo kedysi sial. Pôsobí mu trápenie tá jeho partnerka, manželka. Ak sa on oprie o Zákony a hľadá Vôľu Všemohúceho v
Jeho Slove, hľadá zákonitosť v tom, čo sa mu teraz v živote deje, zistí čo má robiť, aby dal svoju minulosť na poriadok. Keď sa otvorí, v tom
trápení cíti: "Keď sa trápim, prichádza mi spätný účinok. Keď toto mne žena dnes robí, ja som to v minulosti musel robiť a možno práve jej. Mne nemal kto vtedy pomôcť. Ja to beriem a skúsim jej pomôcť, skúsim ju upozorniť, aby si nezasievala čosi negatívne, aby skúsila odpustiť."

Človek si to naplno precíti, spozná tú vysokú matematiku a s radosťou príde nadšený za kamarátom, ktorý žije ako sa hovorí z ruky do úst, z
ničoho si nerobí problém a zverí sa mu. Čo sa deje? Obrazne povedané, človek poznajúci integrály prichádza k človeku, ktorý vie o číslach.
Vraví mu: "Vieš, ty veľakrát mi hovoríš, že čo máme spolu s tou ženou, že to nechápeš. Ja som na to už prišiel. Vieš, pozrel som sa na to konečne cez Zákony a precítil som, že kedysi v minulosti musel som jej ja ublížiť a ona mi to neodpustila. Citovú väzbu ku mne má silnú,
pretože aj v tej nenávisti je to čosi obrovské, čo ku mne smeruje. Skúsim jej pomôcť! To, čo mi všetci hovoria, aj rodičia a už dokonca aj
svokrovci, že aby som ju nechal tak, oni to nechápu. Takéto som s ňou ja kedysi prežil a toto som jej robil, som jej dlžníkom. A ona chúďa,
mne jej je ľúto, chcem jej pomôcť, aby sa spamätala." Kamarát, obrazne povedané, pozná z matematiky iba čísla a hovorí: "Počuj, ty už sa zobuď, kde žiješ? Ona ti robí zlotu, okamžite od nej odíď, vyhoď ju za dvere, však to je tvoj byt."

Človek sa zdôveril svojmu kamarátovi s niečím, čo si hlboko precítil. Ten kamarát, ktorý je iného druhu, mu poradil zo svojho hľadiska a je
to dlhoročný kamarát. Človek začína pochybovať. Niečo si precítil. Dlho trvalo, kým ten spätný účinok vedel prijať. Najprv ho odmietal, no čím
viac ho odmietal, tým viac trápení mu jeho manželka spôsobovala. Inak povedané, medzi tými dušami prebiehalo čosi ako: "Môj zlatý, konečne som ťa našla, tak teraz ty trp, ako som ja trpela. Teraz to konečne spoznaj, čo si mi kedysi robil." Keď aj nie vedome to robí tá manželka - jej duša neodpustila, a preto vracia čosi z minulosti a sama si to pre seba zasieva. Muž - je tá druhá duša a cíti: "Niečo si mám zožať." Ale nepáči sa mu to. Odmieta to, až konečne po ťažkom trápení precitne a spozná - dotkne sa ho v jeho duchu Slovo Všemohúceho. Cez zvestované Slovo Všemohúceho precítil tú jednoduchú Pravdu, prečo ten dej takto ide, a že vlastne on môže pomôcť tej niekdajšej i terajšej manželke.

Jeho kamarát to nemá možnosť precítiť, pretože je jednak iného druhu, jednak on v preciťovaní a prežívaní toho živého pôsobenia Slova je len v začiatkoch, ako v tej matematike a nebol to on, kto kedysi ublížil tej žene. Preto ak sa človek zdôveruje s niečím, čo sám precíti
nerovnorodému človeku, nemôže sa čudovať, že prichádza do zmätkov a začne pochybovať o sebe, o tom čo precítil inšpirujúc sa Slovom
Všemohúceho.

Takýto človek má proste a jednoducho prijať to, čo mu je ukázané k jeho životu a použiť to vo svojom živote. Až potom, zo svojich vlastných
skúseností má pomáhať iným. Keď vidí známych, ktorí prežívajú podobné problémy, ktoré on už dávno vyriešil, má ich inšpirovať, vysvetliť im,
ako to kedysi riešil. Ale to, čo sa priamo jeho dotklo v jeho momentálnom vývojovom procese, to si má chrániť ako oko v hlave, kým to
nepoužije. Jemu to bolo sprostredkované jeho pomocníkom a on to má uviesť do svojho života, má to riešiť.

Keď to človek nezačne riešiť, ale začne o tom hovoriť s niekým nerovnorodým, kto sa vôbec nevie vcítiť do jeho prežívania, sám začne
mať pochybnosti presne také, aké má ten jeho kamarát. Kamarát ho, hoci nie so zlým úmyslom, ale predsa zmiatol. Vinu má však človek sám, že nepozeral, komu sa zdôveruje. Kamarát totiž povie: "Pozri sa tu, Karol, Mišo, Jožo, to je dávno vybavená vec, mali také priateľky, ktoré im začali vystrájať, poslali ich k vode a koniec. Pozri sa teraz, ako spokojne žijú." Po príhovore kamaráta dá človek bokom to, čo cíti, začne rozmýšľať nad tým, prečo nespraviť to, čo cíti a je z toho čisto rozumové rozhodnutie bez citu, čiže bezcitné. Bezcitnosť zaseje a
bezcitnosť bude znovu žať.

Jednoducho prijímať v čistote, nešpekulovať, nemudrovať a rozmýšľať výhradne ako urobiť to, čo cítime nám dáva Silu na zvládnutie
akýchkoľvek problémov. Hĺbanie a mudrovanie je nečistota, ktorá nás o silu oberá, keď rozmýšľame prečo neurobiť to, čo cítime. Rozum
pôsobiaci bez citu nás tým špekulovaním privedie k nejakému rozhodnutiu, ktoré už nie je čisté, pretože postráda určujúci smer
nášho citu.

To je ten základ prostoty, ktorý volil Pán Ježiš pri výbere svojich učeníkov z jednoduchých ľudí. Nie z tých, ktorí boli kňazi v tej dobe.
Z jednoduchých ľudí, pretože nešpekulovali o jeho Slovách, neprevracali ich krížom-krážom, aby našli nejaký háčik, ale tú zákonitosť, ktorá
podobenstvami im bola sprostredkovávaná, sa snažili v bežnom živote vidieť a hľadať spôsob jej uskutočňovania. Pomáhali blížnym objasňovať v životných situáciách tú zákonitosť, ktorú prežili.

Je to niečo, bez čoho sa človek neobíde. Keď mám niečo, čo ma tlačí, ťaží, môžem sa cez toto Blahoslavenstvo pozrieť, či náhodou veľa
nešpekulujem, či to, čo je pre mňa hlbokou citovou intimitou nerozprávam ľuďom, o ktorých dopredu viem, aký k tomu budú mať postoj,
pretože stav vývoja ich ducha nie je rovnorodý s mojím. Mám sa v takých situáciách vrátiť k tomu, čo som na začiatku cítil a nad tým začať
rozmýšľať, ako to spraviť. Nie nad dôvodmi, prečo to nerobiť. Úplne, proste a jednoducho.

Hovorí sa, že prvý dojem je správny. Prídem do nejakej situácie a mám nejaký dojem ešte skôr, než tú situáciu začnem analyzovať rozumom.

Príklad: napadlo ma proste, že zoberiem svokra na chvíľu von a porozprávam mu niečo o švagrovi. Rozumom začnem špekulovať: "Aj pršať začalo, čo budem vymýšľať, nechám to tak." To už je nečistota. Nerozmýšľam rozumom ako uskutočniť to, čo ma napadlo ako prvé, ale hľadám dôvod, prečo to nespraviť. Čo sa stane? Po chvíli chápem. Prišiel švagor a začala tam trma-vrma. Tej trme-vrme sa dalo predísť, ale ja som s tým svokrom nešiel na prechádzku a to čo som cítil, som mu nepovedal. Mal som rozmýšľať o tom, ako urobiť to, čo som cítil. Ako svokrovi vysvetliť, že tak ako on, aj keď sa snažil, bol voľakedy tŕňom v oku svojmu svokrovi a neznášal na ňom určité veci, že dnes aj ten švagor sa tiež o čosi snaží, a že on dnes tomuto môjmu švagrovi a svojmu zaťovi robí to isté, čo kedysi neznášal na svojom svokrovi a
potom nech sa nečuduje, že sú vždy problémy. Lenže ja som nespravil to, čo som cítil a potom vidím tú trmu-vrmu.

Keď príde ten prvý dojem, keď cítim niečo, tak mám hľadať výhradne spôsob, ako to urobiť a tým si udržujem čistotu a som v spojení so
Silou. Nenechám rozum hĺbať, mudrovať, ísť naprázdno - bez citu. Keď proste a jednoducho dôverujem tomu môjmu vnútornému hlasu, nikdy ma nesklame. Prvý dojem je vždy z citu. Nemám ešte žiadny racionálny argument, proste cítim, že tu hrozí nebezpečenstvo, aj keď nie je na to žiaden racionálny dôkaz. Keď pozriem či okná sú zavreté, či dvere sú zavreté atď. a rozumom sa uspokojím, že všetko je v poriadku, o pol
hodiny sa potom čudujem, ako som mohol dopredu tušiť, že sa niečo zlé stane.

Môj cit je prejavom môjho ducha. Je to najrýchlejšia a najdynamickejšia schopnosť, akú mám pri putovaní Stvorením. To, čo prichádza k môjmu duchu, čo cítim, mám rozumom tvorivo uskutočniť. Pozor, môže na mňa začať doliehať aj tieseň, nejaká obava, že by sa mohlo niečo stať. Prečo to dolieha? Môj duch cíti nebezpečie - obavu, že manželka, že matka, že kolegyňa... Nemám tú obavu nechať vyrásť v strach - ja to nezvládnem, to sa nedá... Keď cítim obavu, mám v duchu úplne jednoducho hľadať spôsob, čím tú obavu vyvážim, čo v živote spravím, aby som predišiel tomu, čo mi v tej obave vystúpilo pred duchovný zrak. Moja snaha, námaha a príprava, ako čeliť hrozbe, ktorá v tej obave bola,
môže spôsobiť vyváženie všetkého, čo sa pôvodne na mňa chystalo. Ja som sa v duchu rozhodol tvorivo riešiť tú hrozbu, ktorú som v obave cítil, neuhýbal som pred ňou, netváril som sa, že je to len obava, ani som neupadol do strachu, nenahutnil som zo strachu depresiu, ale v duchu som spravil obranu voči tej obave. Už sa nemusí vôbec nič z toho stať, a keď sa stane, som dobre pripravený, ako tú hrozbu riešiť.

Takto sa v čistote snažím používať to najdrahocennejšie, čo mám k dispozícii a Sila je stále so mnou. Takto som Čistým Jankom s Láskou v
srdci, ktorý prekoná útoky zlých, temných síl, černokňažníkov a démonov. Tá istá Pravda o Sile Čistoty je aj v ideále rozprávkového
hrdinu. Množstvo mojich zlých spätných účinkov z minulosti - útoky, ktoré na mňa doliehajú, zaručene odložím do posledného haliera, ak mám
skutočnú Čistotu.

"Buďte ako deti" v Slove Pána Ježiša znamená: jednoducho prijímať Zákony cez Slovo Všemohúceho a to, čo cítime ako prvý dojem, rozumom uskutočňovať tak, ako to robí dieťa.

Príklad: dieťa oslovila nejaká hračka. Proste nepozná nič iné, len ako dosiahnuť tohto cieľa. Všimnite si dieťatko, aj keď maminka mu už 50x
povedala, že nemá toľko peniažkov..., nezačne v tom rozumčeku hľadať dôvod, prečo sa vzdať svojho cieľa, ale ono hľadá výhradne spôsob, ako naplní svoj cieľ. Osloví krstného otca: "Krstný oco a ty máš dosť peniažkov na túto hračku?" Keď on povie nie, dieťa pokračuje v hľadaní iného spôsobu dosiahnutia svojho cieľa: "Krstný oco, a keď dáte s maminkou dokopy peniažky, budete mať spolu už dosť?" Dieťa ani nečaká na zápornú odpoveď a hneď pokračuje: "Keby ste nemali dosť, povedz aj dedkovi, aj babke, aj maminke, aby ste mi ju spolu kúpili na Vianoce!" Proste bez mudrovania ide za svojím cieľom.

Tu si máme brať ten príklad, rozumom hľadať výhradne spôsob, ako urobiť to, čo cítime vo svojom duchu proste a samozrejme ako to robí dieťa. Bez podlizovania, bez zákernosti, v čistote ísť za tým, čo cítime v tej pravej detskej prostote. V skutočnej Detskosti spočíva totiž vždy pravá Čistota a tým tiež Sila. Človek je dieťaťom Stvorenia, ale až rozvinutím skutočnej Detskosti svojho ducha sa stáva Dieťaťom
Všemohúceho.

Druhé Blahoslavenstvo:

"Blahoslavení ľudia, ktorí sú trpezliví a mierni; pretože oni Zemou vládnuť budú.

Učte sa čakať a učte sa mierniť a potom budete mať v sebe raz moc, aby ste ovládali iných ľudí. Vaša vlastná kázeň ukázni druhých."

Predstavme si políčko. Zasadíme hrach. O dva dni prídeme netrpezliví vydupkávať, kde máme hrach - kde sú tie bobule, však sme ho zasadili?
Nie! Vidíme, že je sucho, tak ho polejeme. Prešiel ďalší týždeň, ešte nie je vidieť ani jeden klíček, ale mi máme obrovskú dôveru. Zasadili
sme hrach, potrebuje pôdu, potrebuje určitú vlhkosť, musíme okopať burinu, aby ho nezadusila, trpezlivo sa staráme..., máme Živú Vieru, že
úroda bude, keď sa budeme ďalej starať.

Takúto Živú Vieru od nás žiada Pán Ježiš aj v našom živote! Ale čuduj sa svete, v našom živote to tak nerobíme. Prečo to v živote nerobíme
tak isto? Prečo v živote, keď sme dva roky niečo úplne nesprávnym spôsobom riešili, chceme od seba, alebo od svojich blížnych výsledok do
týždňa? Veď dva roky sme zasievali zlé zrnká a spätný účinok je zlá žatva. To, že oddnes začneme problémy riešiť dobrým spôsobom neznamená, že zajtra, alebo do týždňa príde dobrá žatva. Je to absolútne nereálne.

Reálne je to tak, ako na tom našom políčku. Chcem do týždňa mať úrodu z toho hrachu? Nie! Musím byť trpezlivý, mierny, vytrvalý. Snažím sa,
pekne okopávam, polievam, viem, že čokoľvek, čo zasadím, má svoje etapy, že keď mi začne aj rásť ten hrášok, že hoc mám tú rastlinku už
10 cm vysokú, ešte nemám na nej struky hrachu.

Keď sa mi takto v živote už niečo začne dariť, nejaké tri mesiace sa snažím a už keď tá snaha má "výšku 10 cm" som šťastný? Nie, sklamaný, že kde sú tie "hrachy"! Tri mesiace sa v živote snažím - táto snaha nie je ešte úroda. Je už niečo vidieť, trvalo to tri mesiace práce, ale bez Živej Viery netrpezlivý človek sa prestane starať o sejbu. Vyrastie burina a zadusí aj tých "10 cm", čo za tri mesiace vyrástli.

Každá rastlinka má svoje obdobia - kedy sa ťahá, kedy ide do kvetu, kedy z kvetu sa mení v plod, a kedy ten plod dozreje.

Takisto čokoľvek v našom živote, čo chceme, myslíme, hovoríme a robíme, to zasievame. Má to tiež svoje obdobia - kedy sa to ťahá, kedy to ide do kvetu, kedy sa to z kvetu mení v plod, a kedy to ako ten plod dozreje.

Toto je to druhé Blahoslavenstvo. Dvojka je Tvorivosť. Druhá prednáška Pána Imanuela je Prebuďte sa! Ľudia prebuďte sa k vedomému tvorivému úsiliu. Keď sa snažím niečo tvorivo uskutočňovať, nemôžem čakať, že hneď na druhý deň musí byť výsledok. Ale žiaľ, v živote to tak znovu a znovu očakávame a potom sme sklamaní. Takéto prípady vidíme dennodenne. Človek si povie: "Do týždňa prestanem..." a vymenuje desať vecí. Dva dni pred koncom toho týždňa je už človek úplne hotový. Vie, že ani jedna z tých desiatich vecí sa mu ešte nepodarila uskutočniť a už pochybuje o sebe, už prepadáva depresii, už si hovorí, že je neschopný, už sa bičuje.

To je presne to isté, ako keď stojím nad hráškom, ktorý som zasadil pred týždňom a začnem sa bičovať - ja som úplne nemožný záhradkár. Aj kukuricu som zasadil pred týždňom, aj hrášok a nič mi neschádza. Ja som úplne neschopný! Načo sa budem ďalej snažiť? Nič si nepomôžem, darmo sa budem snažiť.

Mám sa učiť trpezlivosti a miernosti. Nie naliehať v netrpezlivosti a nemiernosti, že po dnešnej sejbe už zajtra musí byť plod. Musím mať v
sebe hlboký mier a trpezlivosť, ktoré pramenia v Živej Viere. Tým sa stávam pravým záhradníkom, ktorý je starostlivý, trpezlivý, láskyplný,
mierny. Videli ste záhradníka, ktorý by na ruže vykrikoval - zajtra ruže do dvojstupu a každá druhá vykvitnúť! Naopak, príde k nim s Láskou
v srdci ako ten Janko v rozprávke a povie: "A tebe čo moja, vodička ti chýba, vošky prišli, hneď ich očistím, vodičku prinesiem, pomôžem ti."

Láska a trpezlivosť ruže prináša, nie náhodou sa to hovorí v ľudovej múdrosti. Aj v ľudovej múdrosti môžeme zoradiť jednotlivé vetičky do
celku, kde niektoré prislúchajú v Zákone čísiel jednotke - Sile, ktorá je v Čistote, niektoré dvojke - tvorivosti, ktorá nesmie postrádať
Lásku, trpezlivosť a hlboký mier v našom vnútri... Je v tom poznanie Zákonov Všemohúceho jednoducho ľudovo vyjadrené.

Tu v pozemskom čosi uskutočňujem. Tu robím vedome sejby, Čistotu si už strážim, aby som sa neoberal o Silu a venujem sa Tvorivosti - ako tvor niečo, čo je dané rozmnožujem. Kto netvorí je netvor. Buď v pýche zabúda na to, že potreboval už hotové semienko, z ktorého tvoril a
stavia sa do úlohy Stvoriteľa, alebo ničí, čo iní vytvorili. Ak vedome niečo tvorím - zasievam to, čo chcem v budúcnosti žať. Musím mať
trpezlivosť, kým príde žatva je potrebný určitý čas, tak ako s tou rastlinou na políčku. Ten čas mám vyplniť tvorivou prácou, je to
nevyhnutné a potrebné k dozretiu plodov. Nedá sa to bez toho... Bez práce nie sú koláče.

Na druhom brehu naše chcenie je okamžite činom. Tu v pozemskom je hmotnosť ťažkopádna a všetko ide oveľa pomalšie. Keď má niekto
prostriedky, dá si naprojektovať dom, potom musia prísť tí, čo položia základy, tí, čo ťahajú múry, prídu elektrikári, plynári, oknári,
podlahári a rad ďalších ľudí s inými profesiami. Na druhom brehu, keď podľa svojej Čistoty má niekto nárok mať domček, prídu zodpovední
pracovníci, ktorí sú k tomu určení a pozrú sa na predstavu daného človeka o jeho domčeku. Potom sa pozrú na priestor pridelený tomuto
človeku a svojím chcením vyformujú ten jeho domček najskôr ako predstavu - hologram. Domček už stojí, dá sa v ňom prejsť, pozrieť sa,
či je všetko na mieste tak ako má byť, ale ešte nie je úplne hotový, aby sa dali urobiť prípadné zmeny. Keď skontrolujú, že je všetko v
poriadku, tak znovu svojím chcením vytvárajú čin a domček je hotový.

Tu v hmotnosti, kým chcenie premeníme v čin, je oveľa dlhší čas. Ale ten čas je potrebný, lebo ľudský duch, aby sa naučil vedome tvoriť,
musí si ozrejmiť každý jeden krok: či tie základy urobil poriadne, či poriadne ťahá múry, či dostatočne zaizoloval okná... Všetko sa tu
učíme, aby s touto skúsenosťou sme mohli potom na druhom brehu ďalej vedome tvoriť.

Preto je tu potrebná tá obrovská trpezlivosť, aby sme nezanedbali žiaden krok. To je jedno či hľadám zamestnanie, či hľadám domov -
ubytovanie, či chcem riešiť vzťah s matkou, manželkou, dcérou, susedom... Keď sa kdekoľvek a na čokoľvek pozriem, vidím, že všetko má
svoje určité obdobia od sejby až po žatvu. Je na mieste, aby som ja k realizácii čohokoľvek, čo si zaumienim, pristupoval trpezlivo a mierne,
pretože s trpezlivosťou a vnútorným mierom môžem maximálne rozvinúť svoju tvorivosť v akejkoľvek oblasti. K môjmu cieľu, ktorý som si
vytýčil, postupujem krok za krokom a som pripravený na prijímanie inšpirácií a vnuknutí od duchovných a bytostných pomocníkov.

Keď som netrpezlivý a nervózny robím chyby. Pretože aj keď prichádza ku mne môj pomocník a hovorí na mňa, ja ho nepočujem. Prehlušujem jeho slová tou svojou pozemskou netrpezlivosťou a nervozitou. To je jedno, či sa to týka niekoho iného, alebo mňa samého. Aj smerom k blížnemu môžem byť netrpezlivý, lebo chcem od neho, aby už dnes bol ideálny, ale aj smerom k sebe samému môžem byť netrpezlivý, lebo chcem od seba tiež už dnes aby... som vyriešil celé svoje bytie. Nabádanie pomocníka nepočujem, nedbám na to, čo dnes mám činiť, aby som v budúcnosti prišiel k vytýčenému cieľu, všetko chcem hneď. Netrpezlivosťou a nervozitou si konár pod sebou pílim.

Ľudia sa ženú do obrovského súženia, pretože reklamou sú podporovaní v tom, aby chceli mať už dnes čo najviac. Nechcú trpezlivo čakať, kým svojou vlastnou prácou k čomusi prídu. Vymysleli sme peniaze, ktoré si požičiame, zadĺžime sa a môžeme mať už dnes to, čo sme kedysi mať nemohli. Ale nie je to prirodzená postupnosť. Načo budem sadiť do toho políčka. Požičiam si z banky peniaze a už dnes môžem mať oveľa viac hrachov, ako mi vyrastie na tom mojom políčku. Áno, ale bude treba splatiť, aj s úrokmi. Čiže vlastne chcem akoby obehnúť čosi prirodzené a niekto mi to sústavne cez tie médiá podsúva. To je normálny štandard, to je normálny spôsob života. Pozrite sa v Amerike, v Anglicku ako sú všetci zadĺžení, už všetko majú a my za nimi zaostávame. Tak ideme všetci pre úver. Na čokoľvek to chceme, tamto chceme, majú plazmatický televízor, majú toto tamto a ešte k tomu zlacnené. Obchádzame niečo. Nejakú prirodzenú vývojovú postupnosť. Budem to musieť splácať. A tí, ktorí podnecujú moju žiadostivosť s tým dopredu rátajú, pretože im to prináša nie malé zisky. Ale spolupodieľam sa na tej nečestnosti tým, že som sa do nej zapojil.

Kedysi bolo na dedinách úplne bežné, že keď niekto staval dom, všetci, ktorí mohli pomohli. Ten robil tam, zohnal to, ten robil tam, zohnal
to, chlapi prišli a múry stáli. Obyvatelia dediny si svojpomocou vedeli pomôcť, aby každý, kto dom potreboval, ho mal. Veľmi rýchlo. Aj to bol
určitý úver. Kamarát mi pomohol, aj ja pomôžem kamarátovi. Ale tento úver nebol s úžerou. Ten kamarát nikdy nedal podmienku - môj zlatý,
prídem ti pomôcť, ale ty mi prídeš päťkrát pomôcť. Nie, bola to vzájomná podpora. Každý dal zo svojho to, čo vedel dať. Každý bol
pripravený pomôcť komukoľvek, kto bude pomoc potrebovať. Je určitá prirodzená výstavba, ktorá prináša naplnenie, ktorá potrebuje
trpezlivosť. Vybičovaním netrpezlivosti je, že chceme mať všetko okamžite. Vôbec sa už o trpezlivosti nedá hovoriť. Boli generácie,
ktoré si šetrili a kúpili. Zase šetrili a kúpili. Babky do pančúch strkali i z nich vyberali, ale neutrácali zbytočne za to, že chceli
niečo mať, čo bolo v reklame. Samozrejme, boli aj tam extrémy, že z človeka sa stal držgroš, že sedel na tej pančuche. V prirodzenom
vývojovom procese, keď budúci rok chceme kúpiť kravku, tak odložíme z každého kuriatka, z každého vajíčka, čo predáme, nejakú sumu, aby nám to vydalo na ten budúci rok. Je potrebná postupnosť, trpezlivosť a miernosť.

Akonáhle v tom pozemskom sme netrpezliví a skĺzavame pod vplyvom reklamy k tomu, ako okamžite všetko mať bez dávania a uspokojiť svoju domnelú potrebu vzniknutú väčšinou z reklamy, tak v tomto stave prechádzame aj na druhý breh. Na druhom brehu naše chcem je ihneď činom a bez trpezlivosti a miernosti vznikajú okamžité problémy. Prichádzame tam do sfér, kde ľudia chcú okamžite mať všetko. S netrpezlivosťou a nemiernosťou sme pritiahnutí k pôžitkom, ktorých sa nevieme nabažiť a zabúdame žiť.

Celý pozemský život máme v prvom rade využiť k svojmu prirodzenému vývojovému procesu. Len vtedy môžeme zemou vládnuť. Nenecháme sa ovládať hmotou či už pôžitkami, majetkom, alebo iným človekom, ktorý nás chce cez hmotu ovládať. Trpezliví a mierni vládneme hmotou, zo zrnka si dopestujeme celý klas čohokoľvek, čo v pozemskom potrebujeme. Keď potrebujeme hrach, zasadíme hrach, keď potrebujeme pomoc - pomáhame, keď chceme mať doplnenie v mužovi, dopĺňame mužov, keď chceme mať doplnenie v žene, dopĺňame ženy. Duchovne vyspelý človek cez zákony vládne hmote. Nemôže byť ani chudobný, pretože mu pod rukami hmota rastie, rozmnožuje sa. Nemôže byť ani multimilionár, nenechá sa hmotou ovládať. Ide strednou cestou, má vždy úprimnú radosť z dosiahnutých úspechov a veľkú vďaku v srdci Všemohúcemu za možnosť tvoriť vo Stvorení. Hlavou v oblakoch čerpá inšpirácie zo svojho pôvodu - z Ducha a pevne stojac na zemi pretvára hmotu do krajších foriem. V tomto blaženom tvorení prebieha súčasne vývoj ľudského ducha. Nie je možný bez hmoty a jej pretvárania do krajších foriem.

Takýto človek je potom svojou ukáznenosťou živým príkladom ako v hmote pôsobiť za účelom vývoja ducha. Je ako duchovný magnet, ktorý svojou mocou priťahuje a ovláda všetky duchovné magnetky majúce snahu o vývoj. Nepotrebuje k tomu pozemskú moc, potrebuje sa naučiť čakať a mierniť. Vie, že v hmote prebieha vývoj, ktorý vždy podporuje. V skutku vládne duchovnou mocou.

Tretie Blahoslavenstvo:

"Blahoslavení tí, ktorí musia prechádzať utrpením; pretože oni utešení budú.

Nežalujte, ak vás zachváti bolesť a utrpenie. Znášajte ich a buďte silní! Žiadne utrpenie, ktoré sami nevpustíte a neprivoláte
nemôže k vám. Učte sa však na ňom a zmeňte sa vo svojom vnútri. Potom od vás odpadne a vy budete voľní!"

Aký je blahoslavený človek, ktorý prechádza utrpením? Prečo ho má znášať? Prečo ho má prijať? Aby sa od neho uvoľnil! Ak prijímam žatvu
zo svojich siatí, prijímam i trápenie, ktoré mi hovorí, čo už nemám siať. Je mi útechou, aby som vedel, že toto, čo mi dnes robia druhí,
robil som ja kedysi iným a už to nemám nikomu robiť, keď mne samému sa to nepáči. Keď to prestanem robiť už to ani mne nebude nikto robiť. Mám sa zmeniť v tomto vo svojom vnútri. Potom je vôkol mňa z môjho vybieleného rúcha oveľa viac Svetla, ktoré čím je silnejšie, tým viac ma chráni pred mojimi vlastnými zlými spätnými účinkami, a preto ich môžem rozuzľovať symbolickejšie.

No žiaľ, v našom vývojovom procese sa od tejto cesty odkláňame. Znovu a znovu si neudržíme čistotu pri siatiach, nie sme dostatočne trpezliví a odmietame naše vlastné spätné účinky. Výsledok z toho je, že vôkol nás nerastie vrstva Svetla, ktorá nás chráni, ale naopak škrupuľa, cez ktorú nevidíme. Budujeme si okolo seba múry. Náš duch je zlou sejbou - zlým chcením, myslením, rečou a konaním ako nádherný motýľ uzavretý v temnej kukle bez možnosti voľného života. Sami sme sa tak zakuklili, že Svetlo už nevidíme.

Trojka je v Zákone čísiel Svetlo. V tretej prednáške Pána Imanuela Mlčanie je výzva k hutneniu dobrého chcenia v mlčaní, čo vytvára
ochranu Svetla vôkol nás. Ľudovo sa hovorí: "Keď je núdza najvyššia, je pomoc Božia najbližšia." To je tá najväčšia núdza a najbližšia pomoc zo Svetla, keď kukla, v ktorej sme sa uväznili, je nárazom rozmnoženého zlého spätného účinku roztrieštená, čo cítime ako bolesť, ale máme voľnosť a možnosť vzletu do výšin ku Svetlu. Ten spätný účinok je úžasný. Nemáme žalovať, ale tešiť sa z uvoľnenia cesty ku Svetlu odpykaním niekdajšej viny.

Žatva je rozmnožená minimálne desaťnásobne. Čo to znamená? Ja sa tou nečistotou zabaľujem, zatemňujem - tvorím okolo seba kuklu určitou silou. Ale spätný účinok, ktorý na mňa dolieha je násobkom tejto sily. Čiže on má silu, aby aj tú najtvrdšiu kuklu, v ktorej som uzavretý, rozrazil. To trápenie, ktoré na mňa dolieha v spätnom účinku, je mi vskutku pomocou. Rozráža tú škrupinu, v ktorej je môj duch uväznený, aby som znovu uvidel Svetlo a mohol sa s ním spojiť. Aby toto obnovené spojenie so Svetlom som si už udržal, musím si zobrať poučenie z toho trápenia. Musím sa pozrieť na to - kde som ja sial to, čo dnes žnem a musím dávať veľký pozor, aby takéto trápenie som už nikomu nespôsoboval, aby takéto čosi som už nikdy nesial.

Bolesť a utrpenie mám znášať, nie sa mu vzpierať. Čím viac to utrpenie odtláčam od seba, tým viac na mňa tlačí, lebo je moje - dožaduje sa
prijatia. Moje odmietanie je ďalšia akcia, ktorá privádza ako reakciu ďalšie zosilňovanie spätného účinku. Čím viac sa nechcem trápiť, tým
viac sa trápim. Ja už nechcem, aby mi toto robila tá manželka, ja už nechcem, aby mi toto robila tá mama, ja už nechcem, aby mi toto robil
ten muž. Ja už nechcem, aby ma bolela noha. Nechcem aby ma bolela hlava. Odmietam spätný účinok. Nič iné sa nemôže stať, len to, že touto akciou vyvolám zosilnenú reakciu. Ešte viac to na mňa pôsobí. Mám to znášať, ale nie tým dogmatickým spôsobom, ktorý je častokrát vo východných náukách - toto je raz moja karma a tak ja musím takto trpieť. Znášať znamená nestavať sa proti a udržať si mier v duši, aby v
tomto vnútornom mieri som vysledoval, čo mi chce toto trápenie povedať, čo konkrétne ma trápi, to som kedysi sial. Keď sa poddávam tomu
trápeniu, plačem celé noci, atď., nemám potom dostatok síl, aby som sa z nadhľadu pozrel na to, čo ma na tom najviac trápi. Najviac ma trápi, že ten človek je voči mne tvrdý. Bezcitný. Presne si to pomenujem a už viem, čo som sial. Ja som bol kedysi zrnkom tvrdý, bezcitný a dnes to klasom žnem. Už také nechcem žať, a preto si musím dávať velikánsky pozor, aby som to už viac nesial. "Fuj takýto som bol zlý - tvrdý a bezcitný, taký už nikdy v živote nechcem byť."

Tak mám prijať spätný účinok. To neznamená, že tomu blížnemu nič nepoviem, že ho nechám, však nech si zasieva, však on bude tiež žať.
Naopak, upozorním ho na nesprávnu sejbu a to tak, ako ja chcem, aby mňa niekto v budúcnosti upozornil na nesprávnu sejbu, keby som niečo také činil - niekoho niečím trápil. Upozorním ho, že ja si žnem, ale on si zasieva a bude musieť tiež rozmnožené žať. Vyzvem ho, aby si zasial radšej niečo krajšie! Činím blížnemu to, čo chcem, aby v budúcnosti činil blížny mne v takejto situácii. Chcem, aby ma zastavil na šikmej
ploche, tak dnes ja zastavujem iných na šikmej ploche.

Takýto postoj neviem zaujať skôr, kým nespravím ten krok prijatia toho spätného účinku. Dovtedy sa mi on zdá zlý, dovtedy si poviem, že tomu človeku neodpustím, kým sa nezmení, nebudem s ním hovoriť, on nech začne najprv od seba. Keď príde, poprosí, ospravedlní sa, potom začnem s ním komunikovať. Nastaviam si veľa vecí, ktorými neznášam môj spätný účinok - odporujem tomuto spätnému účinku. Mám ho trpezlivo znášať, trpezlivo pozerať na to, čo mi tento dej hovorí. Doslova hutním v mlčaní túžbu spoznať, prečo toto trápenie mi prišlo do života. A zrazu ma osvieti. Zrazu si to pred Zákonom Božím priznám, nechám v plnosti dopadnúť na seba ten spätný účinok, aby sa ním rozrazila tá kukla a nastalo moje obnovené spojenie so Svetlom, už mi je to jasné. Toto a toto mi to trápenie hovorilo.

Od momentu, keď sa zmením vo svojom vnútri - od tej chvíle nemá prečo ten spätný účinok na mňa tlačiť, pretože už spôsobil to, k čomu bol
určený. Rozrazil kuklu, do ktorej som sa zamotal - prišla mi pomoc v núdzi, aby som mohol obnoviť spojenie so Svetlom - napĺňa sa v zákone
čísiel trojka.

Ale kým to utrpenie odmietam, nemôže nastať to blahodárne znovuspojenie so Svetlom. Rozrazenie tej kukly. A keďže mnoho ľudí v dobe Pána Ježiša nevedelo prejsť vo vývojovom procese trojkou - spojiť sa so Svetlom, tak toto vyjadrenie tretieho Blahoslavenstva bolo veľmi prísne. Znášajte utrpenie. Nereptajte proti nemu. Zmeňte sa vo svojom vnútri. U tých, ktorí tak činili, zrazu akoby zázrakom tie ich trápenia prestali.

Pán Ježiš disponoval obrovskou silou, poprosil za človeka, ale nikdy nehovoril tebe už zajtra bude dobre, ale hovoril: "Podľa viery tvojej
stane sa ti." Tak človeče ako ty dáš určité veci na poriadok, tak môže tá sila zapôsobiť. Len tým smerom. Žiadnym iným. Pokiaľ ty zotrvávaš, neodpustíš, trápiš sa, odmietaš to, čo ti cez tú chorobu, či cez tie problémy prichádza, nie je možné, aby budujúca sila zapôsobila a pomohla, pretože ty sám k tomu nedávaš príležitosť. Ale akonáhle utrpenie znášaš, hľadáš čo ti to trápenie hovorí, prijímaš ho a meníš
sa vo svojom vnútri, v tej chvíli od teba odpadáva. Si voľný, spojený naspäť so Svetlom. Kukla, v ktorej si bol uzavretý sa celá rozpadla. Už
sa do nej nezamotávaš, nezväzuješ sa, lebo si spoznal, že toto škaredé už nechceš siať. Neprivolávaš a nevpúšťaš už zlé, vystríhaš sa pred tým a tak môžeš kráčať veselo voľne a slobodne ďalej.

Úryvky z knihy Koledov Dar Slovenom od Pribinu Chariotova.

Knihu je možné objednať na: www.jaspis.peruno.sk.

© 2007 JASPIS. Všetky práva vyhradené autorom.